Väčšina internetovej populácie má podozrenie na manipulácie pomocou umelej inteligencie

Tlačové správy
0

Podľa najnovšieho reprezentatívneho prieskumu INŠTITÚTU PRE VEREJNÉ OTÁZKY (IVO) s podporou NADÁCIE ESET sa viac ako polovica internetovej populácie na Slovensku (57%) stretla s obsahom alebo komunikáciou, o ktorých mala podozrenie, že neboli vytvorené človekom, ale umelou inteligenciou. Iba 19% respondentov sa manipulatívnym obsahom alebo komunikáciou zatiaľ nestretlo a 24% tvrdí, že ich nevie rozoznať. Vyplýva to z výsledkov celoslovenského reprezentatívneho prieskumu na vzore 1 020 respondentov starších ako 18 rokov.

„Spomedzi tých, ktorí majú skúsenosť s výskytom takto generovaného obsahu či komunikácie, až 77% tvrdí, že sa ním stretáva najmä na sociálnych sieťach. Ide napr. o automatizované šírenie informácií a rôzneho klamlivého obsahu alebo dezinformácií, o chatboty a falošné účty, ktoré manipulujú s diskusiami a pod. Reálna skúsenosť respondentov tak korešponduje so všeobecným presvedčením 78% populácie, že na sociálnych sieťach začína dominovať obsah vytvorený umelou inteligenciou“, hovorí analytik IVO Marián Velšic.

Ako ďalej ukázali výsledky prieskumu, takmer polovica opýtaných (44%) sa stretáva aj s manipuláciou a ovplyvňovaním mediálneho obsahu pomocou AI. Napríklad v podobe deepfake videa a zvukových nahrávok, automatizovaného generovania textu, fotografií a falošných správ, hoaxov či šírenia konšpiračných teórií. Ďalšia tretina (33%) v oblasti politiky –  s vytváraním a šírením obsahu, ktorý podporuje konkrétne politické názory alebo kandidátov, s cielenými dezinformačnými kampaňami na ovplyvnenie názorov voličov alebo verejnej diskusie, a pod.

„Schopnosti generatívnych modelov umelej inteligencie sa zlepšujú nevídaným tempom. Každá firma vyvíjajúca umelú inteligenciu sa snaží zaujať verejnosť a potenciálnych investorov novými modelmi, ktoré sú schopné generovať čoraz uveriteľnejší obsah. Výsledkom je, že aj bežní ľudia majú prístup k nástrojom schopným generovania obsahu len ťažko odlíšiteľného od toho skutočného. Tento trend sa bude ešte zrýchľovať a v horizonte mesiacov, maximálne rokov, bude aj pre skúsených používateľov naozaj zložité rozpoznať obsah vytvorený pomocou AI. Na toto obdobie by sme sa mali pripraviť tak z hľadiska technológií, ako aj regulácie“, upozorňuje Juraj Jánošík, Director of Artificial Intelligence v spoločnosti ESET.

Podozrenie na manipulácie umelou inteligenciou majú respondenti tiež v komerčnej sfére. Každý druhý opýtaný (50%) sa s ňou stretol v rámci cielenej reklamy a marketingu a ďalšia tretina (34%) v rámci produktových recenzií a odporúčaní v podobe falošných recenzií, komentárov alebo zmanipulovaného hodnotenia produktov a služieb.

Skúsenosť s manipulatívnym obsahom či komunikáciou, ktorú generuje AI, je však rôznych sociálnych prostrediach odlišná. Napríklad, kým medzi mužmi má takúto skúsenosť 63%, medzi ženami len 51%. Ešte väčší je rozdiel medzi mladými 18-24-ročnými (74%) a ľuďmi nad 65 rokov (41%), alebo medzi respondentami s vysokoškolsky vzdelaním (69%) a základným vzdelaním (45%). S manipulatívnym obsahom alebo komunikáciou generovanou AI sa častejšie stretávajú aj manažéri, tvoriví pracovníci či podnikatelia. No najväčšie skúsenosti majú v tomto smere študenti (až 80% z nich).

Sociálno-demografická analýza navyše ukázala, že obsah vytvorený umelou inteligenciou predstavuje veľkú hrozbu pre schopnosť rozpoznať pravdu a manipuláciu najmä pre seniorov a ľudí s nižším vzdelaním. Spomedzi dôchodcov nevie rozoznať čo vytvoril človek a čo umelá inteligencia 41% a spomedzi ľudí so základným vzdelaním až 43% respondentov“, dodáva k výsledkom Marián Velšic.

Metodologické údaje prieskumu

  • Dátum zberu údajov: apríl 2025
  • Výskumná metóda: reprezentatívny kvantitatívny prieskum
  • Veľkosť vzorky: 1 020 respondentov starších ako 18 rokov
  • Výberové znaky: pohlavie, vek, vzdelanie, národnosť, veľkosť sídla, kraje SR
  • Metodika zberu dát: CAWI (on line panel) a CAPI (osobné dopytovanie)
  • Realizácia terénneho zberu údajov: agentúra FOCUS

O Inštitúte pre verejné otázky

Inštitút pre verejné otázky (IVO) je nezávislým centrom pre analýzy otázok verejnej politiky a transformačných procesov spoločnosti. Generuje myšlienky schopné ovplyvniť proces prípravy a implementácie dôležitých spoločenských rozhodnutí. Zverejňovaním svojich výskumných zistení IVO participuje na rozprave o dôležitých otázkach verejného záujmu. Poskytuje kritickú odbornú reflexiu a oponentúru riešení, ponúkaných rozmanitými spoločenskými aktérmi.

O Nadácii ESET

Nadácia ESET dlhodobo prispieva k rozvoju Slovenska podporou vedy, výskumu, technológií, vzdelávania a občianskej spoločnosti. Pomáha komunitám a organizáciám lepšie reagovať na výzvy dnešnej doby a rozvíjať ich potenciál – v súlade s hodnotami otvorenej, vzdelanej a odolnej spoločnosti.

Zameriava sa najmä na popularizáciu a rozvoj vedy a technológií, pričom jej vlajkovou iniciatívou je vlastný projekt ESET Science Award, ktorý zviditeľňuje výnimočnú vedu a osobnosti výskumnej scény na Slovensku. Nadácia zároveň systematicky podporuje vzdelávanie, najmä v oblastiach STEM, digitálnych zručností, informačných technológií a kybernetickej bezpečnosti.

Podporuje tiež iniciatívy, ktoré prispievajú k rozvoju občianskej spoločnosti a kvalitnejšiemu verejnému životu založenému na dôvere, faktoch, transparentnosti a demokratických hodnotách.

Od svojho vzniku v roku 2011 nadácia vytvára dlhodobé partnerstvá s organizáciami, ktorých aktivity majú merateľný spoločenský dopad. Podpora má rôzne formy – od financovania projektov až po expertnú spoluprácu a sieťovanie.

Zobrazit Galériu

Inštitút pre verejné otázky

Všetky autorove články

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať